Nicolás Gómez Dávila (1913-1994) bol popredným kolumbijským filozofom, ktorý sa preslávil poetickosťou a mnohorozmernosťou svojich textov, svojráznym životným štýlom a nekompromisným reakcionárstvom. Kritický ku všetkým súdobým politickým smerom vrátane klasického pravicového konzervativizmu, Gómez Dávila stavia svoju pozíciu na katolíckom tradicionalizme a obhajobe pravdy, ktorá nikdy nezhynie. Kvôli podobnosti štýlu a čiastočne aj spoločenských postojov býva niekedy označovaný ako Nietzsche z Ánd. Dielo O ľudskom údele pôvodne vyšlo pod názvom Textos I v roku 1959. Autor tu predkladá antropologickú a metafyzickú víziu človeka ako bytosti odsúdenej k večnému svetskému neuspokojeniu a nezdaru, na základe čoho rozvíja kritiku všetkých ideológií a hnutí, ktoré si vytyčujú cieľ vybudovania raja na zemi a odôvodňujú ním zničenie starého sveta. Predstavuje genézu toho, čo považuje za reťaz mysliteľských a morálnych omylov vedúcich k sekularizmu moderny. Preklad sprevádza stručný poznámkový aparát a krátka biografia autora.