Monografia sa zaoberá skúmaním vybraných častí ochrany hospodárskej súťaže, konkrétne zneužívania dominantného postavenia a dohôd obmedzujúcich súťaž, z pohľadu ľudských práv. Analyzuje styčné body týchto dvoch právnych odvetví s cieľom zistiť, či jedno právne odvetvie neprevažuje nad druhým a naopak. Zámerom bolo vo vybraných oblastiach identifikovať, v akej miere dochádza k legitímnemu obmedzovaniu práv podnikov, resp. podnikateľov, a od ktorého momentu je už zásah zo strany orgánov hospodárskej súťaže nelegitímny. Za týmto účelom sú rozoberané hmotnoprávne aspekty súťažného práva, napríklad právo na ochranu tvorivej duševnej činnosti alebo právo na vlastníctvo. Podrobne analyzovaný je aj procesnoprávny aspekt, t. j. proces uplatňovania súťažného práva prostredníctvom právomocí Európskej komisie a Protimonopolného úradu SR. Skúmaný je vzťah vyšetrovacích právomocí k ľudským právam, najmä právu na prístup k súdu, zákazu sebainkriminácie, ochrane komunikácie medzi právnikom a jeho klientom, právu byť vypočutý či právu na súkromie. Významná pozornosť je venovaná kontroverzným inšpekciám a uplatňovaniu testu proporcionality. V monografii sú analyzované početné rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, Európskeho súdu pre ľudské práva aj slovenských súdov. Monografia je zameraná na čitateľov z radov akademickej obce, ako aj právnej praxe.