Neustále sa tvorím a pretváram. Román Vlny, ktorý prvýkrát vyšiel v roku 1931, patrí medzi najvýraznejšie experimentálne texty Virginie Woolfovej. Vlny sú polyfonickou fúziou vnútorných monológov šiestich hlavných postáv Bernarda, Susan, Rhody, Louisa, Jinny a Nevilla. Spoznávame ich útržkovite v intimite ich vnútorných monológov a sledujeme ich od detských čias, cez spoločné školské roky až po úlomky z obdobia ich stredného veku. Hoci pochádzajú z rôznych prostredí a majú veľmi odlišné osobnosti, jednako sa celý život schádzajú, rozchádzajú, pozorujú a porovnávajú. Veľmi dôležitou je v texte tiež postava Percivala, ktorý nikdy neprehovorí, ale ktorého prítomnosť má na všetkých šiestich silný vplyv. Experimentálna forma a naoko chaotické striedanie hlasov ponúkajú len krehké oporné body. Čitateľ sa stráca pod rozčerenou hladinou textu, aby sa o pár strán vynoril v rytmickom unášaní vĺn života. Tie sa tvoria, pretvárajú, miznú, aby sa v okamihu znova vytvorili, pretvorili a opäť zmizli. Virginii Woolfovej sa tak podarilo zachytiť nielen prchavosť okamihu, ale aj pravidelný rytmus a prúdenie plynúceho času.