Predkladaná monografia sa venuje jednej zo základných, no zároveň trvalo aktuálnych otázok trestného práva hmotného, a to postaveniu trestného práva ako krajného prostriedku ochrany spoločenských vzťahov. Jej význam nespočíva len v rovine teoretickej, ale aj v presahu do oblasti aplikácie práva a právneho vzdelávania, a to aj mimo rámca Slovenskej republiky a Českej republiky vzhľadom na abstraktnosť a prenositeľnosť formulovaných záverov. Monografia systematicky analyzuje princíp ultima ratio a zásadu subsidiarity trestnej represie v ich historických, doktrinálnych, normatívnych a aplikačných súvislostiach, pričom osobitnú pozornosť venuje otázke reálneho fungovania subsidiarity trestnej represie v jednotlivých oblastiach kriminalizácie. Za osobitný prínos monografie možno považovať identifikáciu sektorovo diferencovaných modelov pôsobenia subsidiarity trestnej represie, prostredníctvom ktorých autor poukazuje na to, že postavenie trestného práva ako prostriedku ultima ratio nemožno vnímať ako jednotnú a uniformne pôsobiacu kategóriu.