Druhý diel trilógie zachytáva príbeh ďalšej kategórie drotára – na príbehu Pavla Žilinčára-Cipána, neskôr jeho zaťa Imricha Saka predstavujú autori históriu drotárov - podnikateľov, ktorí si vybudovali svoje dielne, prípadne továrne, mimo územia Slovenska. Pavol Žilinčár-Cipán patril k najúspešnejším rovnianskym drotárom. Nebudoval svoju kariéru v Rusku ani v Amerike, ale na území dnešného Poľska (vtedy prináležiacemu k Nemecku). Vybudoval firmu, ktorá zásobovala drotárskymi výrobkami takmer celé Poľsko, časť Nemecka i ďalšie krajiny. Na rozdiel od Fera Húseríka, o ktorom sa nevedelo prakticky nič, Pavol Žilinčár bol známejší, pretože patril medzi najbohatších obyvateľov v dnešnom Veľkom Rovnom. Pre firmu Žilinčár – Sako pracovali desiatky hauzírov, ktorí distribuovali tovar do rôznych kútov strednej Európy. Kniha je doplnená veľkým množstvom obrazovej dokumentácie – plošných i trojrozmerných predmetov, ktoré jednak patrili rodine, ale mnohé z nich boli výsledkom dlhodobého výskumu. Okrajovo si publikácia všíma príbuzných žilinčárovskej drotárskej dynastie.