Kniha je venovaná kritickej reflexii možností využitia teórie Pierra Bourdieua pri skúmaní nie len slovenskej spoločnosti. Rozdelená je na štyri samostatné časti, doplnené o záverečnú prehľadovú štúdiu o stopách diela P. Bourdieua v Česku a na Slovensku. Úvod knihy obsahuje blok dvojice kritických reflexií samotnej teórie Pierra Bourdieua od Mareka Skovajsu a Nicolasa Maslowskeho. Druhá časť obsahuje príspevky z oblasti sociológie kultúry. Dobrota Pucherová analyzuje mechanizmy fungovania a udeľovania literárnych cien, Martin Stanoev a Dušan Janák sa venujú uplatneniu Bourdieuovej teórie pri štúdii subkultúr. Ivan Chorvát sa zaoberá výskumom životných štýlov a Joseph Grimm Feinberg analyzuje koncept ľudovosti a folklóru. Tretia časť knihy sa venuje najmä problematike práva a symbolických systémov. Miroslav Tížik analyzuje formovanie sveta náboženstva na Slovensku, Martin Vávra sa sústreďuje na sociológiu práva, najmä pri pohľade na otázky definovania viny. Barbora Vacková s Martinom Škopom sa venujú rôznym aktérom a mechanizmom formujúcim právne pole. Štvrtá časť knihy je zameraná na tému reprodukcií v školskom a vzdelávacom systéme. Zuzana Kusá ukazuje na problémy integrácie detí z etnicky neslovenského prostredia a úlohu jazyka pri primárnych mechanizmoch vylučovania častí populácie. Simon Smith robí medzinárodnú komparatívnu analýzu protestných hnutí na vysokých školách a akademických inštitúciách vo Veľkej Británii, Francúzsku a Českej republike, na príklade ktorých ukazuje rôzne stratégie iniciátorov „reforiem“ a protestov proti „reformám“. Namiesto záveru obsahuje kniha prehľadovú štúdiu Miroslava Dopitu, v ktorej podrobne mapuje stopy odkazov Pierra Bourdieua v českej a slovenskej sociológii od prvých zmienok v 60. rokoch 20. storočia až do roku 2013. Publikácia obsahuje aj záverečnú poznámku editora, v ktorej sú naznačené viaceré možnosti prekladov základných termínov a názvov kníh Pierra Bourdieua.