O polnoci vietor nabral silu a potom sa začalo osemhodinové divadlo, ktoré sa len tak nevidí a nepočuje. Nárazy vetra do päťdesiat uzlov pôsobili na loď, akoby na ňu tlačila neviditeľná ruka boha vetrov. Úderu predchádzal silný piskot v lanoví. Náraz taký prudký do trupu, že loď sa silne naklonila nabok, až ňou poriadne zatriaslo. Bolo cítiť, ako sa rýchlo presúva na opačnú stranu svojho, našťastie, vymedzeného priestoru. Alarm nám pípal celú noc zakaždým, keď loď, pohybujúca sa na kruhovom výseku, ktorého stredom je kotva, vošla do jeho zóny. Keď to vonku utíchlo, ak pod utíchnutím myslím iba okolo tridsať uzlov, nastalo čakanie na ďalší útok na náš krehký útulok, sprevádzaný vďakou, že sme prečkali ten predchádzajúci. Vlado Porvazník sa narodil v roku 1961 v Bratislave. Je ženatý, má dve dcéry a šesť vnúčat. Svoj životný príbeh začal ako horolezec. Zúčastnil sa na výpravách v talianskych a francúzskych Alpách, na Mont Blancu a v predhorí Himalájí, v Pamíre. Po dlhšej prestávke sa k svojej láske, horám, vrátil. V rokoch 2000 – 2016 liezol s priateľmi v amerických Yosemitoch a trikrát sa mu podarilo vyliezť na populárny vrchol El Capitan, čo ho možno predurčilo na túto funkciu pri jeho druhej láske, jachtingu. V rokoch 2009 – 2010 plával na svojej plachetnici Civetta z Jadranského mora do Karibiku a späť. S novou štyridsaťpäťstopovou plachetnicou Civetta II túto trasu zopakoval v roku 2012. V rokoch 2013 – 2015 na Civette II oboplával svet a tejto plavbe venoval svoju prvú knihu Oboplával som svet (2017). V roku 2015 plával Severozápadným prieplavom z Grónska na Aljašku ako člen posádky americkej plachetnice Celebrate. Príbeh tejto plavby opísal v druhej knihe Z Grónska na Aljašku (2018). Plavbu s priateľmi do USA a Kanady zachytil v tretej knihe Plávam na svojich snoch (2019).