Prvá časť série troch publikácií o vzťahu médií a náboženstva. K problematike pristupuje zo štýlového a žánrového hľadiska: predstavuje vlastnosti náboženského štýlu, ktorý má v slovenskej jazykovede viacerých zástancov, a porovnáva ho s publicistickým štýlom, pričom sa dotýka vzťahu cirkvi a médií, ideového rozporu náboženstva a žurnalistiky a konkrétnych vlastností oboch štýlov. Dokumentuje aj presahy z prostredia rečníckeho, úradného, náučného a biblického štýlu. Na konkrétnych príkladoch pritom ukazuje napr. používanie rečníckych prostriedkov – opakovacích figúr, gradácie, pátosu a pod. –, prechodníkov, pasív, pomocných slovies, genitívnych prívlastkov, biblických citátov a narážok, jazykových zvláštností Biblie, biblických frazém atď. v náboženských textoch v médiách. Napokon analyzuje žánre v náboženských periodikách a pomenúva žánrové špecifiká náboženskej publicistiky.