Filozofiou Maca Mlieča je poriadne robiť celý život a statočne zomrieť. Autor kritizuje pánov, spoločnosť, zdieranie pracovitého človeka, ľahostajnosť voči slabším a postihnutým. V tejto poviedke vytvoril jednu zo svojich najkrajších postáv. Mliečove morálne...
Východofranská ríša sa snaží podmaniť si slovanské kmene na území Veľkej Moravy a zajmú knieža Svätopluka. Prvý slovenský národný bohatiersky epos v v dvanástich spevoch končí veľkou bitkou a Svätopluk nakoniec zakladá „Veľké kráľovstvo Slovákov“. Svatopluk...
Štrnásť čŕt, ktoré Hurban spísal počas svojej liečby v kúpeľoch Korytnica v roku 1847. Píše o stave spoločnosti, o národných témach. Síce rozumie ťažkému životu ľudí „pri terajších povodniach, nemociach, pálenkových moroch, hlade a smäde“, ale pripúšťa a ostro...
Martin Kukučín sa po štrnásťročnom pobyte v Južnej Amerike vracia do oslobodenej vlasti. Pozdravy z Francúzska sú zápisy z jeho cesty cez vtedajšie povojnové Francúzsko, ktorého jazvy sa ešte len pomaly hojili. Kniha z edície Zlatý fond SME.
Naposledy vydané v roku 1927, teraz prvýkrát samostatne. Mladý statkár Koreň, ktorý ľúbi farársku dcéru Marínu, sa čestne zdôveruje so svojou neradostnou hmotnou situáciou, pretože nechce pred ňou skrývať krutú pravdu. Ide o posledné Šoltésovej beletristické...
V „najpesimistickejšom diele slovenskej literatúry“ rozohráva Jégé príbeh odrodilého Slováka Józsefa Szvorényiho alias Jozefa Svoreňa. Pre kariéru zapredá otca i matku, lásku, národ, vlasť, pre spoločenský prospech sa ochotne pokorí až do prachu, využíva každú...
Prvé slovenské sci-fi: Hviezdoveda. Vo Hviezdovede alebo Životopise Krutohlava poslal Gustáv Reuss sedem rokov pred Julesom Vernom svojho hrdinu, gemerského učenca Krutohlava, v balóne na Mesiac. Po návrate na Zem príde o balón, no nevzdáva sa – pomocou šikovných...
Nie je ľahký život mladého ovčiarskeho psíka Burka. Ako šteňa príde o svoju mamičku. Nájde si priateľov medzi ostatnými zvieratami? Budú ho poslúchať ovce? A pochopí valach Mišo, že Burko nie je otrokom, ale spoľahlivým strážcom a verným spoločníkom? Klasika...
Humoristicko-satirická poviedka, ktorej hlavným hrdinom je Aduš Domanický z Domaníc, predstavuje slovenské hynúce a upadajúce zemianstvo. Kukučín vykresľuje chudobný, pasívny typ zbytočného človeka, ktorý majetok premrhá, nestará sa o rodinu; je sebavedomý,...
„Ak pôjde Magda za Lesárskeho, dostane ten krásny kredenc s tými hviezdičkami. Ak pôjde Magda za Egona Beugnita, dostane ten lacnejší kredenc z orechového dreva. Tak!“ — Čo myslíte, koho si vyberie Magduša? Klasika zo Zlatého fondu SME.
„Turistika na Slovensku rok od roka viacej a viacej sa vzmáha, lenže doposiaľ všetky cesty smerujú len na Považie, do Tatier…“ a tak si Ferdinand Dúbravský, alias strýčko Ferdinand zaumienil navštíviť pre zmenu Malé Karpaty a Bielu Horu. Klasika zo Zlatého...
Novela z prostredia slovenských vysťahovalcov v Amerike. Slovenský advokát prichádza na miesto banského nešťastia, pri ktorom zahynuli i trinásti slovenskí vysťahovalci. Tu sa začína príbeh jeho nešťastnej lásky so šťastným koncom, keď sa zaľúbi do dcéry majiteľa...
J. G. Tajovský vo svojich spomienkach opisuje, ako počas svojho učiteľovania v Banskej Bystrici ukradol túto knihu z knižnice pravotára Hanzlíka: „Všetko budeš vedieť, keď tú knižku budeš mať,“ šepkal mi biblický pokušiteľ. Tam ju čítať, to nevydržím. Veď sa...
Stará láska nehrdzavie! — presviedča sa o tom i starý mládenec Adam Černý, ktorý sa vracia stráviť dôchodok do mesta svojich školských liet, svojej bujarej mladosti.
Deň škaredý a Deň pekný. Dve časti prózy predstavujú dvojobraz reality a ideálu, úbohý stav slovenskej dediny roku 1865 a jej utopickej premeny. Klasika zo Zlatého fondu SME.
Hádanky máme radi všetci, malí i veľkí. Ponúkame vám tie, ktoré uverejnil vo Viedni v roku 1870 Michal Chrástek vo svojom Zborníku slovenských národných piesní, povestí, prísloví, porekadiel, hádok, hier, obyčajov a povier. Zozbierali ich Pavol Dobšinský, Andrej...
Ladislav Nádaši-Jégé vo svojich dielach nemilosrdne zobrazuje ľudské nedostatky a slabosti. U jeho hrdinov často prevláda pudovosť nad rozumom a etikou. „Môže človek poskromne i s menším bohatstvom vyžiť, veselo a spokojne, keď si zachová zdravý rozum a nerobí...
„,Ej, bisťuževýdade, nuž či to tak? Poľovníci musia včasne vstávať! Kým si vy oči povytierate, dávno som už potrebnô nariadil.‘ Takto hovoril Jožko náš včasne ráno dňa 27. októbra roku 1860, keď nás vo svojom príbytku z brlohu za nohy vyťahoval… Poskákali sme...