Predkladané dielo sa venuje spoločným záväzkom, ktoré sa vyznačujú tým, že na ich veriteľskej alebo dlžníckej strane sa vyskytuje pluralita veriteľov alebo dlžníkov. Navonok majú viacerí dlžníci povinnosť splniť spoločný dlh tomu istému veriteľovi alebo naopak, viacerí veritelia majú právo požadovať spoločnú pohľadávku od toho istého dlžníka. Podľa toho, na ktorej strane záväzkového vzťahu sa táto mnohosť subjektov vyskytuje, možno hovoriť o pasívnom alebo aktívnom spoločnom záväzku. Pre spoločné záväzky je ďalej charakteristické, že okrem vyššieho uvedeného vonkajšieho vzťahu spoločne zaviazaných dlžníkov a spoločne oprávnených veriteľov viaže medzi sebou vnútorný vzťah, ktorého obsah je predikovaný právnym dôvodom, na základe ktorého spoločný záväzok vznikol (zmluva, zákon alebo súdne rozhodnutie). Existencia vonkajšieho a vnútorného vzťahu medzi dlžníkmi a veriteľmi nastoľuje celý rad zložitých teoretických a praktických otázok, ktoré sa okrem právnej vedy už desiatky rokov snaží riešiť súdna prax. Predkladané dielo je unikátne v tom, že sa venuje výlučne judikátom, ktoré riešia právne problémy spojené so spoločnými dlhmi a spoločnými pohľadávkami. Do diela boli systematicky zaradené judikáty, ktoré majú vzťah k solidárnym, deleným a nedielnym záväzkom. Samostatná pozornosť je v diele vzhľadom na početnosť judikatúry venovaná falošnej (nepravej) solidarite a solidárnym záväzkom zo spoločného spôsobenia škody. Dielo je unikátne aj v tom, že judikatúru, ktorá rieši hmotnoprávne problémy súvisiace so spoločnými záväzkami, spojila s judikátmi procesnoprávnej povahy. Spoločné záväzky totiž v civilnom procese prežívajú po podaní žaloby v rámci rôznych foriem procesného spoločenstva (samostatné a nerozlučné procesné spoločenstvo). Praktický dôsledok prepojenia hmotného a procesného práva má potom priamy vplyv na znenie petitu súdneho rozhodnutia a spôsob výkonu súdneho rozhodnutia (exekúciu).