Maďarský filozof, esejista a prozaik Béla Hamvas štúdiu Filozofia vína skoncipoval roku 1943 a do tvaru príťažlivej eseje ju prepísal v lete 1945 v Balatonskom Berinčoku. Vyše 40 rokov kolovala v rukopise, kým roku 1988 v knižnej podobe doslova uchvátila maďarských čitateľov. Esej má trojdielnu sonátovú formu. Jej prvá časť hovorí o víne ako nadprirodzenom médiu, druhá časť je úvahou o viniči a o víne ako súčasti prírody (na území zdedenom po rozpadnutom Uhorsku) a tretiu časť autor vyhradil rituálu vína, jeho pitiu. V Hamvasovom poňatí víno je zložkou žiaducej rovnováhy ľudského života. Jeho úvaha je teda zároveň hovorom o ľudskom postoji k životu. Víno podľa neho má schopnosť z reálneho „krízového“ sveta urobiť snový svet “zlatého veku“ ľudského života. Človek túži žiť autenticky a snívať v realite. Dávno to zdôvodnil Herakleitos: „Svet bdelých je jeden a spoločný, snový svet je pre každého individuálny.“ Hedonista Béla Hamvas šarmantne oboznamuje čitateľa s dejinami a reáliami stredoeurópskej oblasti vína a známy výrok Myslím, teda som (Descates) rozšíril o vtipnú existenciálnu formulku mladšieho filozofa vína R. Scrutona: Pijem, teda som. Nové vydanie Filozofie vína obohacujú eseje a úvahy o víne z pera významných maďarských literátov 20. storočia (M. Babits, S. Márai, M. Mészöly, F. Móra, B. Szappanos).