Bergsonov vplyv na kultúru najmä v prvej tretine 20. storocia bol rozsiahly. Nadchol literárnych modernistov, odvolávali sa nan talianski futuristi, surrealisti, pragmatisti, kriticky sa s ním vyrovnával Einstein a súdobá fyzika, rovnako neskorší fenomenológovia Merleau–Ponty, P.Ricoeur, postštrukturalista J. Deleuze a mnohí další. A i napriek tomu, že nevznikla žiadna filozofická škola, ktorá by niesla jeho meno, Bergsonove myslenie je citelne prítomné v prácach W. Jamesa, G. Santayana, A.N. Whiteheada, alebo japonského filozofa Nishida Kitaro. Velký vplyv zanechal na tvorbu belgického básnika Van Lerbergha a francúzskeho spisovatela M. Prousta. Niektoré jeho myšlienky s narastajúcimi výsledkami zastarali (najmä skúmania evolúcie), väcšina však zostala aktuálna pre dnešných filozofov náboženstva, antropológie, fenomenológov, estetikov. Bez prítomnosti Bergsonových originálnych myšlienok by mala filozofia života celkom inú tvár a vyvíjala by sa pravdepodobne iba smerom k hermeneutike a historizmu. Vdaka Bergsonovi mala zastúpenie i na poli evolucionizmu.