Mária Valtorta v šiestom diele popisuje úvodné mesiace tretieho roku verejného účinkovania PánaJežiša. Pán túži s láskou sláviť poslednú spoločnú Veľkú noc so svojimi apoštolmi a učeníkmi. Jedine Judáš sa čoraz väčšmi utvrdzuje, že bude ministrom veľkého kráľovstva, o ktorom sníva. Mnohé miesta idú navštíviť posledný raz a Pán sa lúči s obyvateľmi Hebronu i Betsury, ktorých miloval. Rozpráva o svojom vyzdvihnutí, ale len málokto si uvedomuje význam jeho slov a blížiaceho sa umučenia. Ježiš hovorí: Ja som Pán, Spasiteľ. Uverte to pre svoje dobro. Okrem mňa nie je nijaký iný spasiteľ. Uverte tomu napriek všetkým ľudským alebo diabolským ohováraniam. Zabudnite na všetko ostatné, čo vám bolo povedané ústami, ktoré nie sú moje, a čo by sa líšilo od môjho slova. Odmietnite všetko ostatné, čo vám môže byť povedané v budúcnosti. Povedzte komukoľvek, kto bude chcieť, aby ste zapreli Krista: „Jeho skutky hovoria nášmu duchu.“ A vytrvajte vo viere. Vy, ktorých som miloval a milujem viac než seba samého – pretože niet väčšej lásky ako tá, čo sa obetuje za dobro tých, ktorých milujeme –, nebuďte horší ako tí, ktorých Izaiáš v proroctve nazýva poľná zver, šakaly a pštrosy – to znamená pohania, modloslužobníci a nečistí. Pretože oni povedia vtedy, keď ja sám od seba dosvedčím moc svojej lásky a svoju Prirodzenosť tým, že zvíťazím aj nad smrťou – a to je niečo, čo sa dá overiť a čo nikto nebude môcť poprieť, pokiaľ sám nebude klamstvom –, pretože oni povedia: „On bol Boží Syn!“ a prekonajú zdanlivo neprekonateľné prekážky