Vedecká pracovníčka Ústavu krajinnej ekológie SAV Mgr. Veronika Piscová, PhD. sa venuje výskumu ekosystémov a vplyvov človeka na prírodu v supramontánnom až alpínskom pásme pohorí Belianske a Vysoké Tatry: Knižná monografia je správou z jej terénnych výskumov, interesantnou nielen pre odborníkov, ale aj pre zaujatú laickú verejnosť. Súčasná návštevnosť TANAP-u sa odhaduje na 4 milióny návštevníkov ročne; stúpajúca návštevnosť spôsobuje devastáciu zložiek prírody, zošľapovanie chodníkov a okolia odpočívadiel spôsobuje rozrušovanie vegetačného krytu; spolu s eróznymi a ďalšími morfologickými činiteľmi dochádza k pomalému obnažovaniu pôdneho krytu a geologického podkladu, ale i k drobeniu podložia a zosuvom pôdy a rozdrobovaniu hornín. I to vedie k zmenám floristického zloženia. Výskumnou lokalitou sú frekventované chodníky Belianskych Tatier a časti Vysokých Tatier, tam vedkyňa skúma stupeň synantropizácie okolitej vegetácie chodníkov a odpočívadiel, vplyv zošľapovania na rastlinstvo, ale tiež únosnosť jednotlivých chodníkov a odpočívadiel. Hodnotí aj frekvenciu návštevnosti chodníkov, taktiež prináša odporúčania pre údržbu chodníkov a odpočívadiel. Prínosná je metodika, ktorou V. Piscová sleduje vplyvy zošľapovania vegetácie na vysokohorskú krajinu. Lokalita Belianskych Tatier a Červených vrchov svojimi biotopmi so vzácnymi spoločenstvami, endemitmi a gliaciálnymi reliktami patrí k najvzácnejším a zároveň najohrozenejším pohoriam Slovenska, preto jej vedkyňa venuje zvláštnu pozornosť.