Žilinská právna kniha (predtým Žilinská kniha) ako celok zaujíma osobitné miesto medzi jazykovými písomnosťami z predspisovného obdobia slovenčiny. Je totiž prvou najväčšou a súčasne súvislou jazykovou pamiatkou pochádzajúcou zo slovenského prostredia. O jej jazykovej stránke sa viedli živé diskusie hneď po jej publikovaní (1934). Doteraz nie je táto otázka uzavretá, pretože ide o text jazykovo náročný, v ktorom významnú úlohu zohráva popri jazyku najmä jej grafická stránka. Upravením textu, ktoré si vyžiadala použitá transkripcia, a jeho prispôsobením do starej češtiny k roku 1500, ktorý v takejto podobe publikoval V. Chaloupecký (1934), sa zahmlili viaceré stránky tohto textu a jeho jazyka.