Predložená monografia analyzuje žalobu na obnovu konania ako súčasť systému opravných prostriedkov vytvorený v civilnom procese. Podobne ako pri ostatných opravných prostriedkoch, jej existencia je odôvodnená možnosťou pochybenia v procese súdneho rozhodovania s dôrazom na objavenie sa nových skutočností, rozhodnutí, dôkazov. Tento mimoriadny opravný prostriedok bol ustanovený ako výnimočný mechanizmus voči nezmeniteľnosti právoplatného súdneho rozhodnutia. Monografia sa snaží vymedziť historické korene a vývoj tohto inštitútu, porovnať žalobu na obnovu konania s podobnými inštitútmi v procesných poriadkoch iných krajín a hlavne poukázať na sporné otázky právnej úpravy, ktoré sú problematické pre súdnu prax a ponúknuť návrhy na zlepšenie a doplnenie právnej úpravy de lege ferenda.