Publikácia stručne zachytáva rozhodujúce medzníky a hlavných aktérov slovensko-rakúskych vzťahov v 20. storočí. Dôležitými medzníkmi bol koniec prvej svetovej vojny, vznik nástupníckych štátov a nový politický poriadok v strednej Európe. Ďalším rozhodujúcim predelom bola druhá svetová vojna a vznik bipolárnej Európy. Slovensko-rakúske vzťahy ovplyvnil aj rok 1968 a normalizáciou poznačené sedemdesiate roky, styky disidentov v ČSSR s rakúskymi politickými predstaviteľmi. Začiatok procesu transformácie spoločnosti bývalých socialistických štátov v roku 1989 znamenal novú etapu vo vývoji vzťahov. Publikácia vychádza predovšetkým z pôvodného archívneho výskumu, tlačových materiálov (noviny, letáky, plagáty), memoárovej literatúry a autorka sa v nej zameriava na tri základné výskumné otázky: menšinovú problematiku a vzťahy medzi českou a slovenskou menšinou vo Viedni a v Bratislave (osobnosti, organizácie), vzťahy medzi sociálnou demokraciou v Rakúsku a v Československu a otázky rozvoja identity v súvislosti so stavom demokracie a úrovňou občianskej spoločnosti v oboch štátnych útvaroch.