Slavomír Kontúr svoju knihu poňal ako dobrodružnú cestu za poznaním. Vyrástol na železničnej stanici úzkorozchodnej železnice v Liptovskej Osade, cez ktorú od roku 1908 premávali očarujúce vláčiky do kedysi príťažlivých a vyhľadávaných kúpeľov v Korytnici. A keď v roku 1976 užasnuto sledoval buldozér, ktorý po celej trati na pomedzí Nízkych Tatier a Veľkej Fatry vytrhával koľajnice, zakorenila sa v ňom túžba porozumieť tomu, čo sa vlastne stalo. Naozaj sa spoločnosť takýmto spôsobom zbavila akejsi nepotrebnej príťaže? Nebola tá železnica pre svoje okolie skôr prameňom, vzácnym pokladom? Kniha mimoriadne podrobne a so snahou o pútavé rozprávanie mapuje dejiny vzniku Ružombersko-korytnickej miestnej železnice, vrátane vzniku a rozvoja dnes už zaniknutých, ale kedysi vzácnych kúpeľov v Korytnici. Opiera sa o rozsiahle množstvo archívnych prameňov a to aj s odkazmi na ne. Obsahuje vyše 200 kvalitne reprodukovaných fotografií, viacero nákresov a plánov. Kniha prekvapuje množstvom zozbieraných poznatkov, ktoré nenechávajú pochybnosti o tom, že železnica z Ružomberka do Korytnice a korytnické kúpele sa svojho času budovali so snahou podnecovať rozvoj nielen celého Liptova. Kto si to obdobie chce sprítomniť, uvedomiť si, ako ťažko sa niektoré pamiatky rodili, prípadne sa chce odviezť pôvabným vláčikom, kniha je určená aj jemu.