V strednej Európe zanikla veľká a stáročia existujúca habsburská monarchia. Na jej troskách sa zrodili nové štáty. Pre časť obyvateľov bývalého Rakúsko-Uhorska to bola tragédia, pre ďalších zas nový a nádejný začiatok. Zmenu, ktorá sa udiala v strednej Európe pocítili všetci jej obyvatelia a museli sa s ňou vyrovnať. Citlivejšie to však vnímalo mestské obyvateľstvo. Nie preto, že by sa odohrávajúce udalosti nedotýkali aj vidieka, ale väčšia koncentrácia ľudí vždy ponúkala aj väčší priestor pre ich reflexiu. Historikov a historickú vedu vždy priťahovali hraničné situácie, v ktorých sa ľudia nachádzali. Nielen kvôli samotnému napätiu a dramatickým udalostiam, ktoré človeka vždy fascinovali a stále fascinujú. V tomto prípade je to predovšetkým kvôli poznaniu mechanizmov, ktoré v spoločnosti (v našom prípade mestskej spoločnosti) fungujú v čase radikálnych zmien a v období, ktoré po nich nasleduje. Po kataklizme prichádza konsolidácia a tá mala a má rôzne podoby. Zmeny a konsolidácia sa dotkli všetkých oblastí mestského života. Najviac a najrýchlejšie politických pomerov, ktoré sa odvíjali od ich zmien v celom štáte. Ale pomenili aj mestskú mocenskú štruktúru. V tých nástupníckych štátoch, ktoré tvorili národy bez predchádzajúceho dominantného štátotvorného postavenia v Rakúsko-Uhorsku, sa významné zmeny uskutočnili aj v oblasti vzdelávania, národných kultúr, ale aj spoločenského života v meste. Nové pomery, ktoré vychádzali z povojnovej obnovy determinovanej postavením krajiny v novom versaillskom usporiadaní Európy, zasiahli do ekonomiky štátu a, samozrejme, do hospodárskych pomerov samotných miest, kde sa spravidla sústreďovali výrobné podniky. Menili sa aj vlastnícke vzťahy a cez ne i sociálna štruktúra obyvateľstva. No a v neposlednom rade, veľké štátoprávne zmeny zasiahli aj etnickú skladbu mestského obyvateľstva. V mestách bývalej severnej i východnej časti Uhorska (Slovensko, Podkarpatská Rus, Sedmohradsko) sa v 20. rokoch 20. storočia radikálne menil ich národnostný profil. V malej miere na tom mala zásluhu zvýšená migrácia obyvateľstva – najmä jeho odchod z konkrétneho mesta do iných miest a už aj inej krajiny. V nepomerne väčšej miere to bola skôr štatistická zmena, keď si pri sčítaniach obyvateľstva toto menilo svoju národnosť. Historici stredoeurópskych krajín už dlhšiu dobu intenzívne vzájomne komunikujú, spoznávajúc minulosť vlastnej krajiny, ale aj niekdajšieho spoločného štátneho i ekonomic10 Veľká doba v malom priestore / Große Zeit im kleinen Raum Prešov 2012 kého celku, ktorý popri nespornej rozdielnosti vtlačil všetkým aj mnoho spoločného a determinoval nielen jeho dejiny, ale determinuje aj jeho súčasnosť.