Hanba musí zmeniť stranu. Proces, ktorý otriasa svetom. Matka, ktorá je oslavovaná ako ikona. Otec, ktorého nazývajú monštrom. Dcéra, ktorá bojuje o prežitie. Pretože je súčasťou zločinu, v ktorom sú jej rodičia obeťami aj páchateľmi. Toto je jej príbeh. Caroline Darianová, dcéra Dominiquea Pelicota a Gis?le Pelicotovej, 2. novembra 2020 zdvihla telefón. Na druhej strane sa ozval náčelník polície z Carpentras a oznámil jej, že policajti zadržali jej otca a zabavili jeho počítač. To, čo v ňom našli, bolo nepredstaviteľné: od roku 2013 drogoval svoju manželku a ponúkal ju cudzím mužom, zatiaľ čo bola v bezvedomí. Za tieto stretnutia nežiadal žiadnu odmenu. Existujú aj osudové fotografie Caroline. Rovnako ako jej matka si ani ona nepamätá na nespočetné znásilnenia. Caroline Darianová s mimoriadnou odvahou rozpráva o páde do bezodnej priepasti. V denníku opisuje, ako rozsah zločinu storočia zničil jej rodinu. Ako chce chrániť svoju matku a zároveň bojuje s úzkosťou. Ako sa z milovaného otca stal brutálny násilník. Ako vysvetľuje svojmu synovi, že už nemá starého otca. Caroline sa snaží pochopiť, ako mohlo dôjsť k niečomu tak nepredstaviteľnému.Táto kniha je svedectvom o násilí, o chemickom podrobení a o temnej sile, ktorú dokáže zneužívať domáca lekárnička. "Nesiem si strašné bremeno: som dieťaťom obete a zároveň dieťaťom páchateľa. Už roky sa snažím vybudovať si nový život. V jedinom okamihu som prišla o všetky istoty, na ktorých stála moja identita. Môj svet sa zrútil do priepasti. Minulosť sa zosypala, ale čo prinesie budúcnosť? Čo si má človek predstaviť ďalej, keď mu osud rozdá takéto karty? Počas dvoch rokov po otcovom zatknutí sme sa ako rodina potácali v temnom labyrinte. Každé otvorené dvere odhalili nové hrôzy a za nimi ďalšie chodby, ďalšie zločiny, ktoré sa tiahli čoraz hlbšie do minulosti. Každé odhalenie prinieslo len ďalšie otázky. Márne som sa snažila pochopiť, kým v skutočnosti bol muž, ktorý ma vychoval. Ešte aj dnes sa pýtam, ako je možné, že som si nič nevšimla. Nič netušila. Roky mamu trýznil, a to mu nikdy neodpustím. A predsa... obraz otca, o ktorom som si kedysi myslela, že poznám, sa mi stále vracia. Žije vo mne. Je ukrytý v pozadí, no až príliš často sa prediera na povrch. Mojím cieľom je týmto svedectvom upozorniť aj na málo známu, no nesmierne nebezpečnú realitu chemickej manipulácie – nielen vo Francúzsku, ale po celom svete. Táto pliaga sa neobmedzuje len na „drogu znásilnenia“ podanú v bare. Niekedy sa ukrýva v našich vlastných domácich lekárničkách. A nezneužívajú ju len neznámi útočníci, avšak ľudia, ktorým sme kedysi dôverovali. Benzodiazepíny (alebo anxiolytiká), lieky na spanie a mnohé iné psychoaktívne látky stoja za množstvom sexuálnych útokov a zasahujú všetky spoločenské a profesijné vrstvy." Od vydania svojho svedectva založila občianske združenie Zastavme chemické podrobenie (#Mendorspas), ktoré je oporou pre obete a vzdeláva zdravotnícky personál v tejto oblasti. Táto nová edícia obsahuje aj doteraz nevydaný predslov, ktorý Caroline napísala v predvečer procesu so svojím otcom. Silný, odvážny a nezabudnuteľný hlas, ktorý odhaľuje temnú stránku násilia páchaného na ženách a ukazuje, aká dôležitá je odvaha postaviť sa mu.