Horské strediská cestovného ruchu sú významnou súčasťou ponuky Slovenska na domácom aj zahraničnom trhu. Cestovný ruch sa v horských strediskách považuje za významný zdroj príjmov, tvorby pracovných miest, pridanej hodnoty a multiplikačného efektu, ktorý ovplyvňuje aj nadväzné a zabezpečujúce odvetvia. Z dôvodu vnímania predovšetkým pozitívnych ekonomických účinkov sa cestovný ruch rozvíja v horských strediskách väčšinou extenzívne a jeho cieľom je vybudovať atraktívnu infraštruktúru, zvyšovať počet návštevníkov, a tým aj príjmov, v mnohých prípadoch bez venovania pozornosti životnému prostrediu a miestnym obyvateľom. Cieľom monografie je preto preskúmať rozvoj cestovného ruchu v horských strediskách na Slovensku, rozpracovať predpoklady a navrhnúť koncepciu udržateľného rozvoja cestovného ruchu v horských strediskách. Monografia vychádza z podstaty udržateľného rozvoja cestovného ruchu, zameriava sa aj na prístupy medzinárodných organizácií a inštitúcií, identifikuje ich aktivity a projekty, ktoré vyvíjajú v snahe vysvetliť a zabezpečiť udržateľný rozvoj cestovného ruchu. Následne skúma horské strediská cestovného ruchu, vymedzuje ich charakteristické znaky, faktorovou a korelačnou analýzou pasportizuje slovenské horské strediská. Pozornosť venuje aj skúmaniu platného legislatívneho rámca, ktorý reguluje rozvoj cestovného ruchu v horských strediskách na Slovensku a v zahraničí. Na základe identifikovaných východísk a výsledkov analýz sú v monografii uvedené pozitívne aj negatívne účinky cestovného ruchu v horských strediskách, ako aj analýza modelu organizačnej štruktúry a postojov miestnych obyvateľov k rozvoju cestovného ruchu. Skúmanie dopĺňajú príklady dobrej praxe zabezpečovania udržateľného rozvoja cestovného ruchu v zahraničných horských strediskách, ktoré poskytujú návody, ako čo najlepšie aplikovať princípy udržateľného rozvoja do praxe a činnosti horských stredísk.