Žijeme v dobe, ktorá verí vo vedu a v techniku viac než v Boha – a predsa sa ocitáme v kríze hodnôt, identity aj samotného zmyslu pokroku. Tretia syntéza prináša odvážny a provokatívny filozofický pohľad na konzum¬nú spoločnosť, kyborgizáciu človeka, ekologickú krízu a duchovný úpadok modernity. Autor v knihe ponúka originálnu tézu: nie človek ovláda prírodu, ale príroda – vrátane prirodzenosti nášho tela – teleologicky riadi technický vývoj a vedie ľudstvo k vyššej duchovnej transformácii. V dialógu s myslením Rudolfa Steinera, Emila Páleša, Karla Marxa či kritikov transhumanizmu autor rozvíja „nový kresťanský príbeh pokroku“, v ktorom sa technika nestáva náhradou človeka, ale paradoxne nástrojom jeho duchovného dozrievania. Konzumná spoločnosť tak nie je iba dekadentným úpadkom, ale zároveň matricou triedenia a morálneho vývoja ľudstva. Ide o filozoficko-teologickú esej, ktorá spája ontológiu, dejinnú filozofiu, kritiku liberalizmu aj duchovnú antropológiu do jedného syntetického rámca, „tretej syntézy“, ktorá chce prekročiť jednostrannosť materializmu aj čistej spirituality. Názov Tretia syntéza odkazuje na dve predošlé syntézy v západnom myslení, a to vyrovnanie sa sv. Augustína s Platónom a "pokrstenie" Aristotela Tomášom Akvinským. Kniha je určená čitateľom, ktorí hľadajú hlbší zmysel súčasných civilizačných zmien a neboja sa premýšľať o budúcnosti človeka v horizonte večnosti.