Pokračovanie románu Tá, čo sa vracia. V najhlbšej tme noci tesne pred svitaním Adriana mláti do dverí s novorodencom v náručí. So sestrou sa dlho nevideli, preto vôbec netušila, že Adriana čaká dieťa. Pred kým uteká? Je naozaj v nebezpečenstve? Adriana v sebe nosí večný nepokoj, zosobňuje bezočivosť a predovšetkým neochvejnú silu postaviť sa zoči-voči pravde, hoci môže byť nepohodlná či príliš krutá. A tak sa odrazu izby zaplnia hlasmi, pochybnosťami, vynárajú sa otázky. Rozstrapatená a vystrašená Adriana prináša do sestrinho bytu a manželstva chaos, odhaľuje vážnu trhlinu, jej sestra vníma manželove úniky, nehu či rezervovanú eleganciu v novom svetle. O niekoľko rokov musí rozprávačka príbehu po nečakanom telefonáte náhle opustiť francúzske mesto, v ktorom sa rozhodla žiť. Vydáva sa na nekonečnú cestu nocou sprevádzaná vynárajúcimi sa spomienkami. Vracia sa na južné predmestie, do rybárskej štvrte Pescary. V tomto nepreniknuteľnom avšak pohostinnom mikrokozme môže vďaka pevným pravidlám a drsným obyvateľom s veľkým srdcom zistiť, čo sa vlastne stalo, a zmieriť sa s minulosťou. Donatella Di Pietrantonio žije v Penne, v regióne Abruzzo, kde sa venuje profesii detskej zubnej lekárky. Debutovala románom Mia madre ? un fiume (Moja matka je rieka, ocenený Premio Tropea). Jej druhý román Bella mia (Moja krásna, ocenený Premio Brancati) bol nominovaný na cenu Premio Strega 2014. Za román Tá, čo sa vracia dostala v roku 2017 prestížnu taliansku cenu Premio Campiello. Román Južné predmestie sa dostal medzi piatich finalistov ceny Premio Strega 2021.