Procesy – modelovanie a metodika. Druhá kniha z trilógie o symbióze ekonomickej diplomacie a podnikateľskej praxe profesora Štefana Kassaya je zameraná na modelovanie a metodiku poznávania procesov ekonomickej diplomacie. V úvodnej kapitole autor definuje znalosti a ich základné vymedzenie. Zdôrazňuje potrebu vytvorenia špecificky formovanej novej podoby vedeckej školy ekonomickej diplomacie s akcentom na diplomatickú a podnikateľskú prax. Uvedený proces si vyžaduje prijatie základnej premisy, že cieľom ekonomickej diplomacie je šírenie dobrého mena Slovenska. Edukácia, výchova a vzdelávanie v zásadne nových životných podmienkach sú nosné témy druhej knihy. Integrácia výuky v súčinnosti s aktuálnymi poznatkami a skúsenosťami z vedy a praxe predstavuje novú metodiku edukácie. Faktory zefektívňujúce vysokoškolské vzdelávanie v podmienkach nestability a úlohy informačno-komunikačných technológií pri zvyšovaní kvality odborného vzdelávania sú témy, ktorým sa profesor Kassay zaoberá vyše desaťročie. Na modelovom príklade prezentuje tvorbu učebného plánu študujúcim na základe aktuálnych potrieb. Inovačné prístupy k skvalitneniu vzdelávania profesor Kassay prezentuje prípadovými štúdiami o Kolégiu Antona Neuwirtha a o Katolíckej univerzite v Ružomberku. Rozoberá detailnejšie nosné komponenty vytváraného edukačného systému INTERCEDU, moderné študijné odbory a ich zdôvodniteľnosť vo vzťahu k budúcnosti. Exkurz o diplomatickej akadémii v Českej republike vnímateľom opisuje štúdium prípravy absolventov zvládať prezentáciu svojej korporácie alebo inštitúcie, zúčastňovať sa protokolárnych akcií, pracovných stretnutí a ovládať pravidlá verejného vystupovania. V rámci predpokladov pre vzdelávanie ekonomických diplomatov profesor Kassay podrobne analyzuje priebeh stáže ekonomického diplomata v dĺžke štyroch týždňov v nadnárodnej korporácii. Pripomína aj možnosti moderných spôsobov vzdelávania prostredníctvom multimediálnych portálov a aplikácií. V druhej kapitole publikácie prezentuje Ekonomickú diplomaciu a jej organizačné zabezpečenie podľa vlastnej metodiky. Uvádza základnú schému spolupráce s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky, rozšírenú formu ekonomickej diplomacie a rozvetvenú organizačnú podobu spolupráce prostredníctvom ekonomických diplomatov cez zastupiteľské úrady v zahraničí. Hodnotí realizované prezentácie materiálnych a duševných produktov v spolupráci so zastupiteľskými úradmi a apeluje na podporu ekonomickej diplomacie na najvyššej úrovni decíznej sféry. Vyzdvihuje potrebu mediálnej gramotnosti vo vzťahu k verejnej mienke a účelovým algoritmom medializácie. Autor predstavuje lobing ako špecifický nástroj v pôsobení ekonomickej diplomacie v medzinárodnom prostredí. Zdôrazňuje podporu exportu ako dôležitý pilier ekonomickej diplomacie. Dôležitou súčasťou je komunikácia v procesoch ekonomickej diplomacie. V tvorbe verejnej mienky autor rieši úskalia vyplývajúce z psychologického ataku na človeka nezrátateľným rastom informačných vplyvov a rizík z neoprávneného zásahu do počítačových systémov i aplikácii umelej inteligencie.Prevratný vývoj v technickej oblasti, hlavne v informačných a komunikačných technológiách, umožňuje sieťové informačné prepojenia podnikov a inštitúcií. Profesor Kassay upozorňuje na možnosti sieťovej ekonomiky, ktorá v súčasnosti výrazne ovplyvňuje export a import v rámci krajín Európskej únie a Ázie.Dialóg cez siete v globalizovanom svete reprezentuje prípadová štúdia o Európskej akadémii vied a umení v Salzburgu, s ktorou Medzinárodné centrum vzdelávania – INTERCEDU podpísalo Memorandum o spolupráci. Medializáciu možno opísať ako závislosť medzi mediálnou komunikáciou a sociokultúrnou zmenou, v ktorej médiá nadobúdajú čoraz väčšiu moc. Autor sa formou metodík a prípadových štúdii venuje fenoménu medializácie prostredníctvom webových portálov, konferencií, prezentácií a projektov spolupráce s orgánmi štátnej správy, šírením cez sociálne siete a s podporou umelej inteligencie. Kladie dôraz aj na celoživotné vzdelávanie z pohľadu multiúrovňového aplikovania znalostí v produkčných procesoch. Nová doba čelí vždy novým výzvam. Nemáme sa zastavovať a schovávať, ale tak ako dieťa, ktoré sa učí chodiť – vstať a kráčať ďalej, zaznelo v dišpute piatich profesorov, ktorá aj po desaťročí je stále aktuálna a potvrdzuje prehľad a vizionárske schopnosti osobností diskusie. Záver druhej knihy patrí rozsiahlejšiemu dielu na tému geopolitika ako súperivé ovládanie vlastných záujmov vo vonkajšom prostredí podľa profesora Augustína Mariána Húsku. V tejto kapitole autor výpovednou a zrozumiteľnou formou objasňuje príčiny a dôsledky teritoriálneho súperenia Východu a Západu a to v charakteristike stavu teórie a praxe. V nadväznosti na geopolitiku profesor Húska predstavuje vnímateľom pojem „ranný postnovovek“ alebo tekutá modernita.