Antropozofická lekárka Ita Wegmanová v sebe dlho nosila zámer zostaviť svoje spomienky na Rudolfa Steinera z posledného obdobia jeho života – vrcholu vzostupu antropozofie. Počas života Rudolfa Steinera si len zriedka zaznamenávala svoje zážitky zo stretnutí s ním – alebo sa tieto vôbec nezachovali. Mnohé naznačuje, že Ita Wegmanová nevidela potrebu písomného záznamu svojich zážitkov a prežitých skúseností a chránila to, čo bolo vzácne, tým, že to nezaznamenávala. Formovala svoje neskoršie pamätné prejavy z hlbín svojich vnútorných spomienok – zdieľala to, čo považovala za prístupné a vhodné zdieľať. Veľa z toho videla na vlastné oči, vrátane osobných rozhovorov. Wegmanová sa však nakoniec rozhodla proti publikovaniu. Medzi jej dokumentmi sa našli dôležité poznámky, zápisy zo zápisníkov a rukopisy prednášok. V tejto súvislosti bolo jasným rozhodnutím publikovať niektoré z jej spomienok na Rudolfa Steinera z rukopisov poznámkovej knihy pri príležitosti 66. výročia úmrtia Ity Wegmanovej, ako aj opäť sprístupniť rôzne eseje a články, ktoré napísala krátko po smrti svojho učiteľa – v obavách o budúcnosť Antropozofickej spoločnosti a v snahe zachovať centrum antropozofie, jej tvorcu, jeho dielo a jeho zámery. Kniha v slovenskom preklade vychádza k 100. výročiu úmrtia Rudolfa Steinera.