„Náš najväčší úspech nespočíva v tom, že nikdy nepadneme, ale v tom, že sa zdvihneme vždy, kedykoľvek padneme.“ Konfucius (552 – 479 p. n. l.) Milí čitatelia, slová čínskeho mysliteľa a zakladateľa konfucianizmu sa mi vynorili v mysli, keď som sa zamýšľala nad obsahom prvého úvodníka jubilejného 50. ročníka Slovenskej hudby. V záverečnom úvodníku posledného čísla predchádzajúceho ročníka som na základe poznania verdiktu odbornej komisie Fondu na podporu umenia, posudzujúcej žiadosti o grant v schéme 2.3.1 Vydávanie a distribúcia tlačených časopisov, nielen predostrela celkovú situáciu vychádzajúcu zo Štruktúry podpornej činnosti Fondu na podporu umenia na rok 2024, ale načrtla som aj reálne možnosti budúcnosti Slovenskej hudby. Nulová finančná podpora zo strany FPU, ktoré sa rozhodlo nepodporovať tzv. akademické časopisy (dodnes som nedostala relevantnú odpoveď na to, čo je a čo nie je „akademický časopis“ a prečo odbornej komisii FPU vadí „vedeckosť“), postavila redakciu pred rozhodnutie – ukončiť vydávanie časopisu, rozlúčiť sa s čitateľmi, alebo hľadať ďalšie možnosti podpory prostredníctvom grantov, sponzorov, mecénov... Vzhľadom na skutočnosť, že o rozhodnutí komisie FPU sme sa dozvedeli až tesne pred Vianocami, nevynárali sa pred nami veľké možnosti. Onedlho sa začal nový rok 2024 a redakcia Slovenskej hudby sa ocitla bez akýchkoľvek finančných prostriedkov. To, že sa dnes môžete začítať do prvého čísla jubilejného 50. ročníka Slovenskej hudby značí, že sme pre tento rok našli cestu... Naša vďačnosť patrí nielen Hudobnému fondu, ktorý fungovanie časopisu podporil v rámci svojej podpornej schémy, ale najmä Hudobnému centru, pod krídla ktorého sa Slovenská hudba ukryla. Vďaka iniciatíve Vladimíra Godára a ústretovosti PhDr. Igora Valentoviča, riaditeľa Hudobného centra, získala Slovenská hudba potrebnú podporu. Súčasne sa pred ňou otvorili nové možnosti prezentácie na stránkach Hudobného centra prostredníctvom elektronickej verzie časopisu, i prostredníctvom internetových stránok Hudobného centra. Hudobné centrum však nepredstavuje grantovú agentúru a nedisponuje ani grantovými schémami. Slovenská muzikologická asociácia (SMA), pod egidou ktorej Slovenská hudba v posledných rokoch vychádzala, pristúpila k spolupráci, a tak sa na stránkach časopisu môžete dočítať, že vydavateľom Slovenskej hudby je Hudobné centrum v spolupráci so Slovenskou muzikologickou asociáciou. Tak teda Slovenská hudba ako bájny Fénix po štvrtý raz vstala z popola: história časopisu sa začala odvíjať v roku 1957, keď Zväz slovenských skladateľov začal vydávať mesačník Slovenská hudba, ktorého činnosť ukončil rok 1971 a nastupujúca normalizácia; po prvý raz vstal časopis z popola pod egidou Slovenskej hudobnej únie v roku 1991, ale dotácie z Ministerstva kultúry SR ustali v roku 1996; v roku 1997 sa vydávania ujalo novovzniknuté Národné hudobné centrum, ktoré sa ho však po niekoľkých rokoch vzdalo a časopis opätovne povstal pod egidou SMA, ktorá na jeho editovanie získavala financie najskôr z grantovej schémy Ministerstva kultúry SR, neskôr (po vzniku FPU) z grantovej schémy FPU. Až do roku 2023. V roku 2024 časopis znovu povstal, vrátiac sa pod Hudobné centrum, avšak s podielom Slovenskej muzikologickej asociácie. Podarí sa však Slovenskú hudbu udržať? To ukáže budúcnosť. Verím, že pokiaľ budú na Slovensku muzikológovia, hudobní publicisti, skladatelia či interpreti so záujmom o nové výskumy a nové myšlienky a pokiaľ bude vydávanie časopisu v rukách nadšených editorov, Slovenská hudba prežije. Milí čitatelia, v prvom čísle jubilejného 50. ročníka prinášame hudobno-psychologickú štúdiu Kristiána Mikulovského Emočné bloky v umeleckej činnosti, ktorá reflektuje aktuálny a pre interpretov i skladateľov zaujímavý problém prekonávania emočných blokov v umeleckej praxi. Nasledujúce štúdie a úvaha sa venujú problematike hudobného a tanečného divadla na Slovensku. Prvou z nich je štúdia Zuzany Hubinskej a Andrey Gibalovej o súčasnej scéne tanečného