ŠKOLA SLOVENSKÉHO ORNAMENTU „Všetko, čo vyjadruje rázovitosť Slovenska, nekonečnú reťaz jeho úchvatných prírodných krás, divokrásne skupiny hôr, pamätné hrady, romantické doliny so starodávnymi mestami a rázovitými dedinami, kde v rozmanitosť ľudového kroju hlaholí čarokrásna slovenská pieseň, … tam otvára sa pred nami pravý rozhľad po kraji, o ktorom povedal zvečnelý Rudolf Pokorný, že je tu na všetkých stranách toľko krásy, že by z nej mohlo žiť umenie celého sveta…“ Bohuslav Vavroušek Malebné Slovensko, Praha 1920 Slovenský ľudový ornament (vzor) prešiel dlhým vývojom od svojich prvopočiatkov do dnešných dní. Vďaka naším predkom sa nám zachoval na celom území dnešného Slovenska, Karpatských hôr a Panónskej nížiny. Ornament (vzor), používaný pri zdobení šiat a ich doplnkov, domov, výrobkov dennej potreby a zbraní, plnil súčasne viacero funkcií. Traduje sa, že hlavným účelom ornamentov (vzorov) používaných na šatách (šate) našich predkov nebolo len zdobenie odevu, ale bola to hlavne ich ochranná funkcia. Ochraňovali človeka pred všetkými možnými formami zla a negatívnych vplyvov. Umiestnenie týchto ornamentov (vzorov) nebolo náhodné, ale boli cielene na tých miestach odevu (šaty), kde sa odhaľovalo ľudské telo – kde vychádzalo spod šiat. Na hlave to bola vyšívaná šatka, čepiec, klobúk alebo vojenská prilba. Okolo krku to bol vyšívaný golier chrániaci hlavne krčnú tepnu. Na zápästiach to boli vyšívané rukávniky a manžety, alebo okolo pásu vyšívané a tkané opasky. Ďalej to boli kožúšky, mužské košele, ženské blúzky, ženské šaty a sukne, uteráky, obrusy, ručníky a rôzne iné doplnky. V týchto, najčastejšie vyšívaných ornamentoch (vzoroch), sú zakomponované staroslovenské (slovienske) symboly, ktoré mali ochrannú (oberežnú) funkciu. Okrem symbolov sú súčasťou ornamentu rôzne geometrické, rastlinné, zvieracie, predmetné a figurálne prvky, ktoré sa začali objavovať vo väčšej miere s príchodom kresťanstva a postupne prevažovali nad uvedenými staroslovenskými ochrannými symbolmi (vzormi), nazývanými neskoršie aj ako geometrické a merbné ornamenty alebo vzory. Prevahu rastlinných motívov pozorujeme hlavne v nížinách a v oblastiach so silným vplyvom kresťanstva. Naopak v horských kotlinách a dolinách Karpatských hôr sa podarilo uchovať v ornamentálnej tvorbe staroslovenské (slovienske) symboly a vzory. Ide napríklad o tieto oblasti: Rajecká dolina (Čičmany), Tatranská kotlina (Važec), Poľana (Detva, Hriňová), Horehronie, Novohrad, Karpatská Rus,… Nosiť správnu šatu znamenalo pre našich predkov nosiť na sebe účinnú ochranu tela overenú niekoľko tisícročnou tradíciou a kultúrou. Naša staroslovenská tradícia hovorí, že človek našej kultúry sa skladá z Tela, Duše, Ducha a má Svedomie. Tak ako naše Telo ochraňuje Dušu, tak naša šata (odev) chráni Telo. Šata v našej kultúre bola najčastejšie bielej farby, ušitá z ľanového alebo konopného plátna. Plátno je pritom textília tkaná tou najjednoduchšou plátennou väzbou, krížením osnovy a útku. Takto ušité šaty sa zdobili výšivkou – ornamentami (vzormi) a symbolmi červenej farby, ktoré chránili svojho majiteľa pred negatívnymi vonkajšími vplyvmi. Okrem toho podporovali rozvoj jeho duše a ducha, vyjadrovali jeho príslušnosť k rodu (rodové symboly) a jeho spoločenské zaradenie (duchovenstvo, kniežatá, vojenskí velitelia, bojovníci, poľnohospodári, remeselníci,…). Staroslovenská šata bola šitá tak, aby chránila bioenergetické pole človeka a koncentrovala jeho životnú energiu. Podkladom ľudového ornamentu (vzoru) novšej slovenskej kultúry sú isté základné útvary, ktoré v najrozmanitejších zoradeniach (kompozičných schémach) vytvárajú náš slovenský svojrázny ornament – svojráz, tak ako napríklad isté frazeologické útvary vytvárajú slovnú bohatosť našej krásnej slovenskej reči, alebo hudobné útvary vytvárajú hudobnú symfóniu. Slovenský ornament (vzor) je veľmi dôležitou súčasťou našej pôvodnej staroslovenskej aj novodobej slovenskej kultúry, tvorenia a bytia. Je pre nás v súčasnosti,