Vedecká monografia Kataríny Hrabčákovej skúma problematiku básnickej identity vo vzťahu k výrazovým a významovým rovinám poézie. Bádateľka svoj pohľad sústreďuje na súčasnú slovenskú poéziu a v jej rámci osobitne na tvorbu písanú poetkami. V jednotlivých kapitolách sa otvára problém generačnej spríbuznenosti a rozrôznenosti autorov a autoriek strednej až najmladšej generácie, ktorej je Hrabčáková sama autorskou aj vedeckou súčasťou. Semiopoetický kľúč k uchopovaniu umeleckých textov a literárnovedných kontextov umožňuje monografii rozvíjať otázku hľadania primeranosti jazykových prostriedkov. Rovnako sa usiluje postihnúť základné rozmery osobnej ľudskej výpovede, ktorá je stále ústrednou súčasťou prejavu slovenskej poézie a vytvára krehký sebaobraz pokrytý slovom identita.