Siedme vydanie medzinárodne úspešného slovenského románu je určené slovenskej mládeži. Text je síce humorný, ale vnímaví pochopia, ako hlboko dokáže totalitný režim ovplyvniť myslenie, nielen jednoduchých ľudí a nielen v minulosti. UPOZORNENIE: vzhľad obálky sa môže líšiť, kniha je po tlači dotvorená výtvarníkom Richardom Hronským. Nejde o poškodenie, ale zámer súvisiaci s obsahom knihy. Samko Tále, zberač papiera z Komárna, má chorobu, ktorá má meno a pri nej sa nerastie ani nezarastá. Neustále má nutkanie písať, lebo mu to predpovedal starý Gusto Rúhe. Píše o svojom meste, o ľuďoch, o svete, ktorému síce nerozumie – ale pritom ho odhaľuje lepšie než ktokoľvek iný. Všetko, čo sa pri čítaní dozvieme, je komické, banálne – ale ak sa zamyslíme, ohromí nás, aké sú Samkove príbehy mrazivé a kruté. A v tom je genialita Knihy o cintoríne, že nás znenazdajky prinúti rozmýšľať. To, čo sa začína ako jazyková hra, končí ako zrkadlo spoločnosti, nekompromisná satira politického režimu.„Kniha o cintoríne je kniha čarovne komická a kto chce, môže ju bezo zvyšku ako takú prečítať. Môže sa kochať bohatstvom výborne vymyslených či odpozorovaných psychologických detailov, výstižnými a svojskými postrehmi i charakteristikami postáv, a vôbec pestrým hmýrením malého mesta. Príbehy, ktoré Samko k jednotlivým ľudkom pripája, vytvárajú akúsi švejkovskú orálnu históriu našich čias." (Pavel Vilikovský, Domino fórum) „Na prvý pohľad je Samko smiešny. Dieťa dušou i telesnými rozmermi. Súka zo seba vety, v ktorých doslovným výkladom vecí a javov obnažuje ich nezmyselnosť. Slovná hra však maskuje krutosť reality. Pretože na druhý pohľad je Samko zlý. Ako škriatok či gnóm…“ (Miloš Ferko, Knižná revue) „Prináša skľučujúci portrét sveta, ktorý nedávno prešiel a naďalej prechádza prudkými, často krutými zmenami. Stvárniť zmätok prostredníctvom zmätku je ambiciózny projekt, no Kapitáňová to robí odvážne a inteligentne. Výsledok je pozoruhodná kniha a výborne sa číta…“ (The Literary Review, London)„Autorka majstrovsky napodobňuje zmätenú logiku svojho hrdinu a najjednoduchšie skutočnosti premieňa na dobrodružné staccato. No Samko Tále nie je len Slovák, je všade: bezmyšlienkovité opakovanie ideologických fráz patrí k základným princípom každého nacionalizmu a neobmedzuje sa len na hraničnú oblasť medzi Slovenskom a Maďarskom…“ (Neue Zürcher Zeitung)