Literárny kritik Valér Mikula glosuje posledné dvadsaťročie slovenského života a v poslednom rozhovore sa zveruje aj s osobnými spomienkami. Kniha vychádza pri príležitosti autorovho životného jubilea a 50. výročia jeho literárnokritických aktivít. Výber z textov Valéra Mikulu je rozvrhnutý do troch zväzkov: 1. Kritiky, 2. Štúdie a eseje, 3. Rozhovory. Kolektívna pamäť býva zväčša mytologická či priam ideologická, tá osobná je skôr citová. Povedal by som, že iba starý človek môže nezištne spomínať, keďže citovo-zážitkové segmenty už nepotrebuje na vytyčovanie svojej celoživotnej trajektórie, ktorú potom prajní ľudia nazvú životným príbehom a neprajní automýtom (ako som ja urobil u Hviezdoslava). My, čo sa už máme kam obzerať, vidíme, že veľa toho nedovidíme, že v nijakom prípade nejde o príbeh, skôr o drobné epizódy a najskôr len o výjavy, obrážteky, zvuky, vône, dotyky, pocity (strachy i súcity), no a predovšetkým city. (Valér Mikula)