Duša je ako malé pierko, ktoré sa odpútalo od vtáka letiaceho do neznáma a toto pierko si len tak poletuje a poletuje nekonečným priestorom, nemôže nič, len nechať sa viesť vetrom tam, kam ho osud zavanie. Je upadnutá do singularity, kde žije v nekonečnom snovom svete. Keď ich je viac, nájdu si cestu k spoločnému snu. Jedna duša sa nakoniec prebudila zo spánku v nekonečnom sne svojho vedomia. Po prebudení si začala uvedomovať svoju existenciu, ktorej ešte nerozumela. Začne hľadať zmysel svojej podstaty toho, v akom vedomí sveta to žije. Jej vlastné uvedomenie si seba samej je ešte nové, mladé, neskúsené, preto potrebuje sa rozvíjať ďalej skúsenosťami z rôznych životov v rôznych telách, do ktorých sa reinkarnuje.