Naša spoločnosť sa sama zvykne charakterizovať pomocou prívlastkov „tolerantná“, „kritická“, či „otvorená“. S týmito hodnotami, ktoré v nezanedbateľnej miere formujú súčasné vedomie verejnej mienky, sa nevyhnutne spája averzný postoj voči predsudku. Predsudok zvykneme bežne vnímať ako negatívnu súčasť nášho sociálneho života, ako fenomén, s ktorým treba zápasiť a nakoniec, ak je to vôbec možné, úplne zo spoločnosti vykoreniť. Z tohto pohľadu sa cieľ našej práce, ktorý môžeme charakterizovať aj ako apológiu fenoménu predsudku z pozície filozofie, môže javiť kontroverzne a potenciálne nebezpečne, pretože ide priamo proti hodnotám súčasnosti. Obhajoba nekritickosti a predsudku vyznieva kontroverzne iba na prvý pohľad. V práci neponúkame predsudok ako alternatívu voči kritickosti, ale ako základ, na ktorom akákoľvek kritika spočíva a vďaka ktorému je nakoniec možná.