"V Lutherovej dobe patrilo písanie predhovorov, prológov k bežnej teologickej tradicií. Už ranostredoveký heretik Markién zo Sinopé písal predhovory k listom apoštola Pavla a skúmal v nich ich zámer. Stredovek v tejto praxi pokračoval. V prológoch si všímal základné myšlienky autora a ideové zameranie textu. Prológy v latinských, gréckych i nemeckých Bibliách boli formulované skôr ako sumáre, obsahy. Luther napísal predhovory nielen k Starej a Novej zmluve, ale tiež k jednotlivým kánonickým a apokryfným knihám. Bol presvedčený o tom, že treba mať na zreteli predovšetkým celkový obsah a cieľ spisu a je potrebné uvažovať o jeho mieste v kanóne. Luther hodnotil každý sps z vieroučenho hľadiska, ako aj z hľadiska náuky o ospravedlnení z viery. " Prof. ThDr. Štefan Kátlovský