Povesti sú súčasťou histórie, daly by sa povedať, že sú dačo ako protohistória. V každej povesti existuje historické jadro, ktoré sa zachovalo vďaka ústnemu podaniu. Ľud si určitú historickú skutočnosť alebo osobu opriadol dejom, ku ktorému časom pribúdali ďalši a ďalšie skutočnosti, a tie sa vôbec nemuseli viazať k danému miestu či osobe. Dnes už z povestí často nevieme vylúpnuť ono historické jadro. Neraz však iba ony svedčia o tom, že na určitom mieste stál napríklad hrad, či iná usadlosť. Vzhľadom na to, že povesti o osobách alebo miestach nachádzajúcich sa na území našej vlasti patria neodmysliteľne ku kultúrnemu dedičstvu, často sa k nim vraciame.