Parlamentná (poslanecká) imunita je na Slovensku síce predmetom politických diskusií, no odborná právnická obec jej venovala zatiaľ menej pozornosti. Publikácia je pokusom zoznámiť právnikov, politikov a laickú verejnosť s historickým vývojom ústavnej úpravy imunity na území súčasnej Slovenskej republiky, ale aj Českej republiky, a to od počiatkov parlamentarizmu, ako aj s ústavnou úpravou parlamentnej imunity v susedných a viacerých ďalších európskych štátoch. Ťažisko publikácie spočíva v poukázaní na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva vo veciach týkajúcich sa ustanovenia rámca pre národné právne úpravy parlamentnej imunity, vyplývajúceho zo základných ľudských práv vymedzených Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Z tejto judikatúry sú vyvodené konkrétne závery k prípustnému rozsahu imunity. Autor konštatuje, že súčasné vymedzenie parlamentnej imunity v Ústave Slovenskej republiky aj v Ústave Českej republiky a jej praktické aplikovanie súdmi je v súlade so všeobecným stavom v členských štátoch Európskej únie a v zásade aj s právom na spravodlivé súdne konanie zaručeným čl. 6 ods. 1 prvá veta Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zmieňuje sa aj o prezidentskej imunite, ktorá je v oboch štátoch vymedzená príliš široko. Publikácia vyúsťuje do konkrétnych návrhov na zmenu regulácie poslaneckej a prezidentskej imunity v Ústave Slovenskej republiky a v Ústave Českej republiky. Okrajovo sa publikácia zmieňuje aj o ústavnej úprave imunity sudcov a osobitnej regulácii vyvodzovania trestnej zodpovednosti voči členom vlády.