Rédeyova monografia sa usiluje prispieť k účinnejšej recepcii a komplexnejšiemu literárnoteoretickému zhodnoteniu básnického diela Ivana Laučíka ako člena jedinečného zoskupenia Osamelí bežci. Nesnaží sa iba o prierezové zmapovanie básnikovej tvorby, ale o hĺbkový interpretačný prienik do jej poeticko-estetickej a významovej podstaty. Zohľadňuje pritom výsledky doterajších literárnovedných výskumov diela Ivana Laučíka, rozhodne však nereprodukuje to, čo už v týchto súvislostiach existuje v dostupnej literatúre. Naopak, osobitnú pozornosť venuje tým relevantným aspektom básnikovho diela, ktoré pri jeho doterajšej reflexii zostali nepovšimnuté. Monografia prináša zásadne nový pohľad na poéziu Ivana Laučíka, principiálne inak koncipovaný, vo vzťahu k existujúcim zdrojom skôr komplementárny a v niektorých aspektoch azda i polemický, výkladový, resp. interpretačný model, ktorý ju čitateľom poézie vhodne a efektívne sprístupňuje. Zvolená výkladová koncepcia na základe dôkladného interpretačno-analytického postihnutia a objasnenia jej poetologických a literárno-estetických osobitostí presvedčivo zdôvodňuje a ilustruje význam a prínos tvorby Ivana Laučíka pre slovenskú literatúru a kultúru.