Kniha O Bohu, ktorý neexistuje je provokujúcou reakciou Štefana Hríba na dobu, v ktorej pojem Boh stratil obsah, pretože sa spája sa s náboženstvom, ktoré je zneužívané na mocenské ciele, so sudcom kdesi hore, so zatuchnutou minulosťou, pričom prvou asociáciou väčšiny ľudí sú kultúrne vojny, zákazy, príkazy a rozdeľovanie ľudí.. Tento Boh, široko prijímaný, podľa autora neexistuje. V knihe ide ešte ďalej - spochybňuje peklo, prednosť viery pred jej absenciou, a dokonca aj primát ducha nad hmotou. Napriek tomu to nie je kniha o beznádeji. Autor dochádza k presne opačnému záveru, ktorý si priamo v knihe overil silnými rozhovormi s Tomášom Halíkom a Karlom Satoriom. O Bohu, ktorý neexistuje je kniha o slabostiach doby a sile jednoduchej pravdy. Obsah V prvej časti knihy popisuje autor svoj vzťah k realite, Bohu a slovenskej verzii kresťanstva. V ďaľších častiach potom odhaľuje omyly a slepé uličky toho typu viery, ktorá vidí Boha ako sudcu a žiarlivého mocnára, ktorý vyžaduje poslušnosť a poddanosť. Štefan Hríb sa pýta, aký by mohol byť Boh. Čo znamená, keď sa povie, že je všadeprítomný? Je teda aj v pekle? A potom - ako môže byť jeho podstatou láskavý vzťah? S kým? So sebou samým? Nie je to trochu sebecké? A ak je naozaj láskavý, ako môže poslať miliardy ľudí do večného trápenia? Odpovede sú často veľmi prekvapujúce. V poslednej tretine knihy sa autor o tom všetkom rozpráva s Tomášom Halíkom a Karlom Satoriom, kladie im málo kladené otázky a dostáva málo časté odpovede. O Bohu ktorá neexistuje je provokujúca kniha o dobe, v ktorej sa to najhlbšie a najkrajšie stalo plytkým a odpudivým. Ale je to najmä kniha o láske, ktorá nikdy neprestáva.