Bol to pondelok ako všetky ostatné. Až do chvíle, keď ma šéf požiadal, aby som sa stala poradkyňou nádejného klienta. Na podobnú príležitosť som čakala roky. V minulosti som niečo poriadne pohnojila a potrebovala som si to u spoločníkov firmy vyžehliť. Vošla som do zasadačky a takmer sa zrazila s mužom, ktorému som mala pomáhať v právnych záležitostiach. Vyliala som kávu a rozsypala spisy. To bola ešte tá príjemnejšia časť dňa. Ten úžasný chlap, ktorý si čupol a pozeral na mňa ako na nahú, nebol nik iný ako môj bývalý frajer Gray Westbrook. Chlap, na ktorého som sa snažila zabudnúť. Chlap, ktorého som zo srdca nenávidela. Chlap, ktorý oplýval neskutočnou charizmou, sebavedomím a sexepílom. Len zázrakom som dokončila prezentáciu a zodpovedala na všetky otázky, hoci ma celý čas vyzliekal pohľadom. Nemohla som však vyhodiť z hlavy tie prasačinky, ktoré mi pred odchodom pošepkal do ucha. Stal sa z neho náš dôležitý firemný klient. Vylúčené, žeby som mu dala druhú šancu. Alebo predsa len?