Medvecká bola svojou tvorbou, životom i kultúrno-spoločenskou prácou pevne spätá s rodnou Oravou. Vyštudovaná učiteľka pôvodne pôsobila na viacerých oravských školách. Už vtedy spoznala krásu prírody a ľudí Oravy. V zložitých rokoch 1942 1947 štud ovala maľbu v Bratislave, vo Viedni a v Prahe. V tom čase tiež spoznala časť európskej maliarskej moderny. Blízke jej bolo aj dielo prof. Jána Mudrocha a niektorých našich starších klasikov a maliarov Generácie 1909. Po ukončení štúdia sa v roku 1947 vrátila domov na Oravu. Spolu s manželom, maliarom Ctiborom Belanom, synom a dcérou žila v Medvedzí, kde v roku 1979 otvorili Galériu Márie Medveckej. V jej tvorbe maľbe a kresbe dominovala krajina, príroda. Boli to aj figurálne kompozície a pra covné motívy, po roku 1950 poznamenané doktrínou socialistického realizmu. Maľovala aj kvetinové zátišia a obľúbené, civilistické i emotívne, detské portréty. Popisný realizmus vystriedala jej vrúcna a rýdza realistická maľba maľba vnútornej sily, expresie, dynamického rukopisu i pôsobnosti farebných nálad a vôní oravskej krajiny v premenách ročných období. Mária Medvecká sa tak stala jedinečnou maliarkou jej" Oravy. Texty katalógu pripomínajú aj doteraz málo publikované širšie ľudské i malia rske kontexty v našej výtvarnej kultúre druhej polovice 20. storočia. Ucelená výstavná kolekcia komorných obrazov sa zachovala vďaka zberateľom Karolovi Kollárovi a jeho synovi Marekovi. Ako súbor je vystavená prvýkrát. Bratislava na maliarky Oravy" nezabudla.