Ľudové sklo vychádza v edícii Tradícia dnes a podrobne mapuje históriu slovenských sklární a ich výrobkov. Pojem „ľudové sklo“ definuje autorka ako sklo, ktoré síce nebolo vyrábané domácky, ale sklárskymi robotníkmi v jednotlivých sklárňach, no tieto výrobky zohrali v minulosti významnú úlohu pre obyvateľov vidieka. Keďže výroba skla závisela od miestnych zdrojov vody, dreva a kremičitého piesku, boli sklárne prevádzkované najmä v oblastiach s bohatým výskytom lesného porastu a vody. Oblasť dnešného Slovenska bola teda pre sklárne ideálnym prostredím. Aj preto tu zaznamenali historici rozsiahly výskyt sklárskych hút v období od 14. do 20. storočia. Na našom území ich v tomto období pracovalo na cirkevnom, či feudálnom majetku až okolo stovky. Sklené výrobky si mohli dovoliť len bohaté vrstvy obyvateľstva, akými bola šľachta a cirkev. Bohatí mešťania začali sklené výrobky využívať až začiatkom 18. storočia. Až v 19. storočí sa však používanie skla rozšírilo aj medzi roľníkmi na vidieku. Sklo určené pre chudobnejších sa vyrábalo z obyčajného sodnodraselného skla. Takáto roztavená surovina sa spracovávala naberaním na dlhú tyč sklárskej píšťaly a následným fúkaním alebo liatím do formy.