To čo sa v súčasnosti nazýva ľudovým umením, bolo v minulosti súčasťou každodenného života človeka. Ľudový výrobca pracoval s praktickým cieľom a jeho výrobky charakterizoval dokonalý súlad materiálu a techniky, funkcie a výzdoby. Každá vec ktorú zhotovil, musela byť taká, aby slúžila a aj ukázala, spájala sa v nej krása materiálu, výzdoby a účelnosti. Ľudia v Liptove spracovávali prírodné materiály a zhotovovali predmety, ktoré im slúžili v každodennom živote. Najpoužívanejšie boli predmety z dreva potrebné v domácnosti a gazdovstve, ale aj nábytok. Z prútia, korienkov a slamy sa plietli koše a košíky, hrnčiari robili a vypaľovali hlinené krčahy, misy, hrnce, pekáče a aj kachlice. Ovčiari si vyrezávali salašnícky riad, formy na oštiepky a črpáky na žinčicu. Ich oblečenie charakterizovala tzv. valaská paráda – bohato zdobené opasky, kapsy, klobúky, pracky a spony. Z ovčej vlny ľudia robili súkno, ktoré im slúžilo na odievanie, šili si z neho zimnú obuv a tiež používali ako prikrývky. Z koží oviec zruční remeselníci šili veľké mužské a ženské kožuchy, ale aj zdobené vesty bez rukávov. Ženy spracovávali ľanové a konopné vlákna, tkali z nich plátno, ktoré ozdobovali vytkávanými alebo vyšívanými vzormi. Modrotlačiari farbili biele plátno a potláčali ho krásnymi farebnými vzormi. Je potešiteľné, že takmer všetky výrobné a remeselné techniky a postupy sa v regióne uchovali až do súčasnosti ako živá tradícia. Úvodné texty ku každej kapitole sú v anglickom jazyku.