Zweigova kniha predstavuje troch priekopníkov psychologických liečebných metód, ktoré z dnešného pohľadu vyzerajú častokrát bizarne. Prvé dve kapitoly venuje dvom dosť excentrickým osobnostiam. Švajčiarsky lekár Franz Anton Mesmer, označovaný ako praotec hypnózy a psychoterapie, sa pokusmi s magnetickými kameňmi a neskôr použitím sugescie pokúšal aktivovať v pacientovi samoliečebné sily. Americká náboženská vodkyňa Mary Bakerová-Eddyová verila, že má kľúč k vyliečeniu všetkých chorôb - tie podľa nej mali pôvod v ľudskej mysli a preto sa dajú liečiť vierou a odmietnutím choroby na úrovni vedomia. Až Sigmund Freud pomocou analýzy pacientovej duše odhalil nevedomie ako možnú podstatu choroby. Stefan Zweig nebol mesmeristom, ani kresťanským scientistom a za všeliek nepovažoval ani Freudovu psychoanalýzu. V dejinách ľudskej kultúry ho zaujímajú najmä tie tvorivé okamihy a kľúčové momenty, ktoré prinášajú nové poznatky a menia dovtedajší obraz sveta.