Legenda aurea alebo Zlatá legenda z pera blahoslaveného dominikána Jakuba z Voragine vznikla v 13. storočí a patrí medzi diela, ktoré formovali duchovnú pamäť Európy. Je to text, ktorý spoluurčoval jazyk viery, obraz svätosti, rytmus liturgického roka i chápanie dejín ako teológie v príbehu. Nie je to len náhodná zbierka legiend, ale teologicky usporiadaný celok, v ktorom každý príbeh nadväzuje na predchádzajúci a vytvára súvislú exegézu liturgického času. Autor spája alegorický výklad s morálnym poučením, historický opis so symbolickým jazykom. V tom spočíva vnútorná sila diela: každá legenda má tri roviny – historickú, morálnu a mystickú. V stredoveku sa Legenda aurea rozšírila po celej Európe a jej príbehy sa stali základom pre ikonografiu katedrál, mystériové hry i renesančné umenie ako celok. Z pohľadu teológie nejde o dielo naivnej pobožnosti, ako sa zvyklo mylne tvrdiť. Je to kazateľská teológia, ktorá používa obraz ako argument. Nadväzuje tým na patristickú tradíciu, podľa ktorej sú svätci „živou exegézou Písma“, ich život je výkladom evanjelia. Dnes, v čase sekularizácie, sa môže zdať, že podobné diela stratili svoje miesto. Opak je však pravdou: Legenda aurea ukazuje, že teológia a literatúra, rozum a krása, viera a poznanie môžu tvoriť jednotu. Čítanie týchto legiend je návratom k jazyku symbolov, ktorý je rodným jazykom kresťanskej civilizácie. Niektoré knihy pretrvajú, pretože sa dotýkajú toho, čo je večné. Zlatá legenda patrí medzi ne. Je „zlatá“ nie pre svoj lesk, ale pre trvácnosť – pre schopnosť odovzdávať svetlo naprieč stáročiami. Lebo kto číta Legendu aureu, číta dejiny, v ktorých sa človek stretáva s Bohom, a v každom svätcovi nachádza stopu vlastného povolania.