Lucia Piussi (1971, Bratislava), spieva vlastné texty v kapele Živé kvety a pracovala ako herečka (a aj upratovačka) v divadle Stoka, kde hrala takmer vo všetkých inscenáciách. Vyštudovala scenáristiku na VŠMU v Bratislave. Písala básne a poviedky do časopisov. Román Láska je sliepka je jej oneskorený literárny debut. Láska je úplná chudera. Nechajte ju tak! Nesnažte sa jej pomôcť vstať z toho poníženia, do ktorého sa sama uvrhla a v ktorom tu tak hanebne pred vami kľačí ako žobráčka a spína k vám ruky. Je zmyslov zbavená. Mala by sa hanbiť, ale ona sa naopak svojou nahotou ešte aj vystatuje! Ako úchyl v lesoparku odhalí svoj kabát, pod ktorým nič nemá na každého, čo ide okolo. Zvestuje posolstvo svojich vesmírnych rozmerov! Láska je slepá sliepka, kotkodákajúca od samého vzrušenia po dvorku, pretože nejaký načeperený kohút po nej hodil svojím sliepňajúcim okom. Alebo sa jej to len zdalo? Veď ona, tá slepica si v tej svojej slepote tým jeho pohľadom predsa ani nemôže byť istá! Nič to! Nevadí! Stačí jej, že si to celé iba predstavila, tam s ním na rebríku! Už v tom aj lieta, kotkodáka a naráža do tých úbohých, nakrivo zbúchaných latiek na svojom malom dvorku a cíti sa ako býk v aréne. Ohromná. Nesmrteľná. Krv tlčúca v samotnom oku kondora. A kohút? Ten starý ďábel predsa tiež len sliepňa, možno mu tam, do toho oka, niečo iba padlo a tak na ňu ďalej žmurká a ona, slepica mu už aj rýchlo beží na pomoc, kooootkotkot, piča, už ho aj zachraňuje, veď to nie je brvno, vraví mu od samej zvestovanej lásky! Veď tam máš len špinku, nemusíš sa trápiť ty môj milionárik, že hladné deti v Etiópii tam majú rovno muchu!