Mitanov diptych Krutohory / Maranatha je pripomienkou básnickej tvorby jedného z najtalentovanejších slovenských spisovateľov. V tejto strhujúcej výpovedi sa objavujú nielen trýznivé krutohory ľudskej a tentoraz i básnickej existencie, ale aj absurdita, s ktorou sa autor vyrovnáva ironickým odstupom a nečakaným paradoxom. Do temných zákutí ducha, kde sa rodia nadčasové úvahy o povahe skutočnosti, presvitá svetlo nehmotného sveta a nádeje vykúpenej autentickým životom. Dušan Mitana je laureátom Panta rhei Awards. Opätovné vydanie jeho poézie je čitateľsky atraktívnou syntézou autorovej filozofie a očisťujúcej spirituality. VTÁCI Deň zvoľna zhasínal V purpurovej žiare západu zhárali vtáci Vtáci najkrídlatejší z tvorov Vracali sa domov MALÝ NOČNÝ OMYL Nočná električka blúdi ulicami Hľadá koľajnice ktoré v tej tme nemôže (samozrejme) vidieť Nechce sa prezradiť preto si neposvieti Až na svitaní zistí že je autobus Sú aj väčšie omyly utešujem ju Rozplače sa mi na pleci OTEC Po rokoch postavil dom so štyrmi izbami Pred okná maku rozosial Zostalo miesto pre jediný orech (Tam sme sa pásli) Slnečné izby podelil medzi deti A on sedí ticho a sám v poslednej izbe Pomaly obrastá machom zo severnej strany studenej a čistej KRUTOHORY „Duša neexistuje ale bolí“ povedal otec a ticho dodal: (gramatickým rýmom – pozn. red.) „Bo tam kde sídli v mozgu horí“ Šialené vetry dujú V Krutohorí