V tomto pokračovaní sa autor už viacej venuje konkrétnej v tvorivej praxi. Na príklade architektonického navrhovania popisuje všeobecné zákonitosti plynutia tvorby, ktoré sa dajú aplikovať na každú ľudskú činnosť. Otvára dvere do kuchyne architekta, kde odhaľuje všeobecné zákonitosti tvorenia, ktorým sa nie je možné vyhnúť. Cyklus tvorenia nie je plodom ľudského racia. Je odpozorovaný ezoterickým zrakom z prírody, zo sveta okolo nás, z nášho bytia. Nevieme ho ovplyvniť a ani nevieme prečo je to tak. Je to forma, ktorú napĺňame tvorivo vlastným obsahom a podľa obsahu vytvárame tvorivo vlastnú formu. Deje sa to nie len keď niečo konkrétne tvoríme, ale aj v našej bežnej práci, v rozhodovaní a v našom každodennom živote, kde tvorivosti nie je možné sa vyhnúť. Autor popisuje cyklus tvorenia na dvanástich fázach, ktoré na seba zákonite nadväzujú, popisuje ich vzájomné priestorové vzťahy ako jednu ucelenú priestorovú formu. Pochopenie tejto formy nám pomáha ľahko sa orientovať v krízových situáciách, ktoré zažíva každý tvorca. Upozorňuje na to, že cyklus tvorenia obsahuje v sebe aj vzostupy a pády, ktoré sú jeho prirodzenou súčaťou a nerešpektovanie týchto zákonitostí vedie k strate tvorivej energie. Kniha je vhodná najmä pre mladých začínajúcich tvorcov, ktorí svoj talent chcú obohatiť o tvorivú profesionalitu.