Protiprávne konanie fyzických a právnickych osôb je v podmienkach Slovenskej republiky štandardne vnímané ako relatívne oddelená agenda samostatných právnych odvetví, do ktorých predmetu patria aj príslušné delikty. Táto koncepcia platí aj pre právny poriadok Slovenskej republiky, ktorý dlhodobo deliktuálne právo vníma len cez prizmu práva verejného, a preto sa často špecifikácia/označenie deliktuálneho práva na právo verejné v praxi ani téorii neaplikuje, dokonca sa takéto označenie ani nepoužíva. Delikty sú totiž akoby automaticky a samozrejme vnímané ako integrálna zložka verejného práva so všetkými súvisiacimi atribútmi, a to tak, že delikty patria buď do práva trestného, alebo práva správneho. Predkladaná monografia sa snaží – aj keď len vo všeobecných hmotnoprávnych základoch – od vyššie uvedeného a izolovaného vnímania deliktov odchýliť. Namiesto vnímania deliktov ako uzavretých a oddelených celkov spadajúcich do jednotlivých právnych odvetví sa snaží poskytnúť prvotný priestor na ich komplexnejšie vnímanie, najmä v kontexte vzájomných väzieb.