Profesionálny život spisovateľa Jonáša Záborského (1812-1876) bol spojený s kňažskou službou, ktorej dôležitou súčasťou bola služba slovom. Práve túto časť Záborského povolania odkrýva jeho dvojzväzková kazateľská zbierka.
Zo všetkých štúdií, úvah a glos Eriky Brtáňovej je zjavné, že staršiu slovenskú literatúru vníma a reflektuje ako rovnocennú komplementárnu súčasť celku národnej literatúry. Presvedčivosť takéhoto komplexného chápania u nej vychádza predovšetkým zo skúsenosťami...
Výskum kázňovej prózy, ktorý sa v minulej dobe až na výnimky nepociťoval ako zásadný a dôležitý, sa po roku 1989 znovu naštartoval a sľubne rozvinul. Pretože výskumné podlžnosti sú stále značné, k ich vyrovnaniu má prispieť rad monografií, venovaných kázňovej...
Súbor štúdií k problematike barokovej poetiky a kultúry je v poradí tretím výstupom z cyklického projektu odborných stretnutí s názvom Literárnohistorické kolokvium, ktorého cieľom je oživiť vedeckú diskusiu o interpretačných možnostiach diel staršej slovenskej...
Zborník približuje osobnosť literárnej vedkyne Gizely Gáfrikovej (1945 2014), dlhoročnej pracovníčky Ústavu slovenskej literatúry SAV. Táto vynikajúca znalkyňa literárneho baroka, skvelá textologička a editorka prispela významnou mierou k vedecky objektívnemu...
„V pochybnostiach prišli sa radiť i farára Mroča. Tento sa bál dať im určitú radu, lebo vedel, že im je svätý cit národnosti úplne cudzím, že u nich platí len chlieb a pálenka…“ Klasika zo Zlatého fondu SME.
Mrzutou premovali Nánku Fialkovičovie. „Tá,“ hovorili, „nikdy vám nezaloží blahú domácnosť, s ňou žiadnych radostí nezažijete, bo to je od narodenia celý borsuk, vretenica, ropucha.“ Klasika zo Zlatého fondu SME.
Nájdené nemanželské dieťa výrazne zasiahne do volieb župana. Veselohru, ktorá rozvíja tento príbeh, napísal Jonáš Záborský v roku 1866. Bola podľa nej natočená i televízna inscenácia a objavila sa aj na doskách slovenských divadiel. Klasika zo Zlatého fondu...
Pojem Kocúrkovo pozná u nás každý, menej sa však už vie, že práve v Kocúrkove sa odohráva jeden z „najuletenejších“ slovenských románov – Záborského Faustiáda. Nespútaná komika, tragigroteskné výjavy spolu s neľútostne ironickým komentárom autora, ktorý nešetril...
Faustiádu literárna veda dlho obchádzala. Bála sa jej. Samotný Záborský sebaironicky napísal, že si ňou pripravuje miesto v literárnom blázninci, lebo „väčšieho blázna vo svete niet, ako kto bláznom nedá byť bláznami a všetko smiešne obracia na smiech”. Klasika...