Ivan Markovič (1888 – 1944), vnuk významného štúrovca Pavla Markoviča, syn a synovec významných slovenských politikov prelomu 19. a 20. storočia, Júliusa Markoviča a Rudolfa Markoviča, patrí k osobnostiam, ktoré mali byť v spoločnom záujme a zo zlej vôle ľudákov a komunistov vymazané z dejín a zabudnuté. Práve v prípade I. Markoviča sa im to takmer dokonale podarilo. Kniha vracia I. Markoviča do dejín Slovenska, osvetľuje jeho multidimenzionálny prínos, od jeho – ešte pred prvou svetovou vojnou – postu šéfredaktora časopisu Prúdy (v dobovom kontexte slovenského a uhorského politického života, aj česko-slovenskej vzájomnosti), cez jeho úlohu popredného činiteľa československých légií za vojny, jeho úlohu postavy č. 4 v parížskom centre prvého odboja v druhej polovici roku 1918, cez jeho dilemu venovať sa diplomacii alebo domácej politike v oslobodenom Česko-Slovensku, až k jeho aktivitám ako špičkového sociálnodemokratického politika na čele ministerstiev medzivojnovej republiky (obrana, unifikácia zákonov, školstvo), či jeho aktivitám v parlamente. Kniha približuje aj jeho advokátsku profesiu, pokračujúce žurnalistické výstupy, podáva hodnotenie prínosu I. Markoviča ako politického a právneho mysliteľa. A sleduje tiež ľudácku pomstu na Markovičovi v roku 1939 a jeho tragický koniec v nacistickom koncentračnom tábore Buchenwald, ako aj posmrtnú komunistickú pomstu na jeho pozostalých a príbuzných po roku 1948.