Hrdinka ďalšieho úspešného románu Niccolu Ammanitiho nemá (na prvý pohľad!) veľa starostí vo svojom postavení manželky predsedu talianskej vlády (pozor, bez akýchkoľvek súvislostí s jedným z najznámejších, pomerne nedávno zosnulým!). Po tragickej smrti prvého manžela a drobných rodinných drámach si užíva desaťročnú dcérku... no všetko ostatné, čo súvisí s jej postavením (výrazne skomplikovaným odborným verdiktom istej americkej univerzity, podľa ktorého jej právom patrí titul najkrajšej ženy na svete) zostáva skôr utlmené. Problém je v tom, že v nej napriek všetkému pretrváva dosť výrazná, povestná „štipka“ normálnej ľudskosti alebo ľudskej normálnosti: čo nemôže neovplyvniť chod jej života. Nečakané stretnutie s takmer už zabudnutým mužom spustí sériu zvratov a dramatických situácií. Ammaniti znamenite skĺbil ľahký humor, romantické spomienky či spomienkový romantizmus s dejovými zvratmi hodnými dobrej detektívky (pravdaže bez mŕtvoly). Niccolo Ammaniti (1966) je jedným z najzaujímavejších súčasných talianskych spisovateľov. Za román Ako pánboh prikázal získal v roku 2006 najvýznamnejšiu taliansku literárnu cenu Premio Strega. Ammanitiho románová tvorba inšpirovala dvoch popredných talianskych režisérov, Gabriele Salvatoresa a Bernarda Bertolucciho, ktorí tri z jeho románov sfilmovali: Ja sa nebojím, Ako pánboh prikázal (Salvatores), Ja a ty (Bertolucci). Najväčší komerčný úspech zaznamenal román Ja a ty, z ktorého sa len v origináli predalo viac ako polmilióna výtlačkov. Oceňované bolo aj jeho filmové spracovanie. V slovenčine vyšli zatiaľ jeho romány Ja sa nebojím, Anna a Ja a ty. V románe Anna Ammaniti s trojročným predstihom predpokladá vznik celosvetovej pandémie.